Mapa - Kittsee

Kittsee (v minulosti aj Kittsee bei Pressburg, ; ; ) je obec v Rakúsku v okrese Neusiedl am See, v bezprostrednej blízkosti bratislavských mestských častí Petržalka a Jarovce.

Žije tu obyvateľov.

Kittsee je známe hlavne vďaka rozsiahlemu počtu odrôd marhúľ. Vhodná klíma a vlastnosti pôdy dávajú tomuto ovociu výnimočnú arómu nielen na pálenie v obci, ale aj na predaj. V obci je rozvinuté aj vinárstvo na, na hlinitej piesočnatej a štrkovej pôde sa darí najmä bielym odrodám viniča.

Historické územie obce Kittsee bolo väčšie než dnes. Po prvej svetovej vojne (začiatkom 20. rokov 20. storočia) bolo územie obce rozdelené medzi Rakúsko (t.j. dnešné Kittsee), Česko-Slovensko (dnešná južná Petržalka) a Maďarsko (dnešné západné Jarovce), pričom spomenutá maďarská časť po druhej svetovej vojne pripadla Česko-Slovensku – pozri o tom aj v článku Kopčany (Bratislava).

Obec Köpcsény (nem. Kittsee, slov. Kopčany) pôvodne patrila do Uhorska (resp. od jesene roku 1918 Maďarska), kde tvorila časť severných hraníc Mošonskej stolice (župy). Rakúsko si územie tejto obce nárokovalo (a malo ho mocnosťami schválené) už najneskôr v auguste roku 1919, ale spočiatku ho neobsadilo; naopak Česko-Slovensko, po schválení mocnosťami, obsadilo okrajové časti severovýchodného Kittsee už v auguste 1919 v rámci obsadzovania tzv. bratislavského predmostia (podrobnosti pozri v článku Bratislava-mestská časť Petržalka v kapitole Dejiny). Podľa Saintgermainskej zmluvy, ktorá bola účinná od júla 1920, sa územie obce Köpcsény/Kittsee rozdelilo medzi Rakúsko (západná časť obce a vlastné sídlo), Česko-Slovensko (severná a severovýchodná časť obce) a Maďarsko (malé územie v juhovýchodnej časti obce). V oblasti dnešnej Bratislavy konkrétne nová hranica Kittsee (čo bola vtedy zároveň štátna hranica Rakúska s Česko-Slovenskom a Maďarskom) prebiehala približne tam, kde je dnes diaľnica D2 v Petržalke (čiže trochu severnejšie než dnes), až po bod 1 km západne od sídla Janíkov dvor (Antonienhof), odkiaľ pokračovala približne zvislo na juh. Treba však poznamenať, že až do novembra 1921 Maďarsko protiprávne odmietalo vzdať sa Burgenlandu, takže vyššie spomínaná celá rakúska časť Kittsee de facto do novembra 1921 patrila k Maďarsku.

V roku 1923 boli v inkriminovanej oblasti vykonané hraničné úpravy, ktorými vznikli medzi Česko-Slovenskom, Rakúskom a Maďarskom hranice prebiehajúce už tam, kde prebieha aj súčasná hranica medzi Rakúskom a Slovenskom a súčasná hranica medzi mestskými časťami Bratislava-Petržalka a Bratislava-Jarovce. Podľa tejto novej hranice z roku 1923 sa teda územie historickej uhorskej obce Köpcsény definitívne rozdelilo medzi Rakúsko (západná časť obce a vlastné sídlo), Česko-Slovensko (dnešná juhozápadná a južná Petržalka) a Maďarsko (dnešné západné Jarovce; od roku 1947 súčasť Česko-Slovenska a od roku 1972 aj priamo súčasť Bratislavy). Konkrétne do Česko-Slovenska/Slovenska od roku 1923 patria z územia historickej uhorskej obce Köpcsény tieto územia:

* rozsiahle časti dnešnej južnej bratislavskej Petržalky, a to nielen lokalita dnes v Petržalke (stále ešte) označovaná ako Kopčany, ale aj približne dnešné lokality Vojenský dvor a Zadné lúky, ako aj približne dnešné miestne časti Lúky (bez Draždiaka) a Petržalka-Juh (čiže Janíkov dvor, iný názov: Kopčiansky nový majer ; nem. Antonienhof), lokalita Petržalka-Východ 4 a malá časť na ľavom brehu Dunaja (t. j. kúsok severnej časti bývalého ostrova Kopáč). Petržalka mala za prvej ČSR veľmi úzke vzťahy s Kittsee; viacerí obyvatelia Kittsee vlastnili pozemky na území Petržalky.

* západná časť územia dnešnej bratislavskej mestskej časti Jarovce (Jarovce, vrátane tejto bývalej časti Kittsee, patrili po prvej svetovej vojne ako samostatná obec naďalej Maďarsku, ale po druhej svetovej vojne pripadli Česko-Slovensku a od roku 1972 sú súčasťou Bratislavy)

Zdroje k predchádzajúcim dvom odsekom:

Do roku 1850 pod Kittsee/Köpcsény (a teda aj do Mošonskej župy) patril aj majer Flantschendorf, čiže územie dnešných petržalských lokalít Kapitulské pole, Kapitulský dvor a južná časť dnešnej miestnej časti Pečniansky les (územie po Pečnianske rameno). V roku 1850 sa toto územie stalo súčasťou vtedajšej obce Petržalka (a teda aj Bratislavskej župy).